Táto stránka používa k poskytovaniu služieb, personalizácii reklám a analýze návštevnosti súbory cookie. Používaním tejto stránky s tým súhlasíte.
TCA
TACTICAL COMBAT ACADEMY
×
 x 

0 Objednávok
Objednávky
0 Objednávok

Volá sa Gabriel Trojčák, má 43 rokov a je to vyslúžilý profesionálny vojak. Po vojenskom živote túžil od útleho detstva, svojmu snu podriadil úplne všetko. V armáde strávil 25 rokov, z toho 4 roky na vojenskej škole a ako vojak ostatných 21 rokov. Kariéru skončil ako rotný v 5. pluku špeciálneho určenia v Žiline, kde pôsobil ako inštruktor streľby a taktiky. A hoci všetko, čo súvisí s armádou, nadovšetko miluje, vojenskú uniformu vyzliekol nerád a s horkosťou v srdci.

Gabriel Trojčák

 

Už aj letmý pohľad na Gabriela Trojčáka čo to napovie o ňom samom. Je svalnatý, zocelený, na mnohých častiach tela vidieť stopy popálenín, v očiach však nemá nadradenosť ani aroganciu, je v nich skôr pokora, jeho reč je plynulá, rozvážna. Okamžite vám blysne v hlave, že je to typ človeka, ktorý vzhľadom na svoj vek veľa zažil a v jeho konkrétnom prípade je ešte výstižnejšie slovo „prežil“. Napokon, je to bývalý člen našej najelitnejšej jednotky s právom nosiť na hlave červený baret. Túto výsadu má v armáde len málokto. Predchádza jej tvrdý výcvik, drina, odriekanie, ale aj schopnosti, zručnosti, zdatnosť a schopnosť počúvať svoje inštinkty. Tieto faktory mu v živote zachránili život. A neraz.

Gabriel Trojčák pôsobil ako inštruktor taktickej streľby a taktických činností malých jednotiek so zameraním na tzv. zelenú taktiku, čo je označenie pre boj v lesoch, boj v horách a podobne. No pochopiteľne, že museli vedieť zvládať aj ďalšie špeciálne činnosti, ako je boj v meste, a to v otvorených a uzavretých priestoroch, prácu s autami, ochranu konvojov, osôb a podobne. Keď sa ocitol medzi „červenými baretmi“, pôsobil ako klasický operátor, neskôr postúpil na veliteľa skupiny a následne sa stal inštruktorom streľby a taktiky.

Zlomový okamih

20. júna 1999 o 9.30 sa v jeho živote stalo niečo osudové. Spolu s ďalším slovenským vojakom a dvoma poľskými kolegami havarovali s malým lietadlom v oblasti Malej Fatry neďaleko obce Kunerád. Pri nízkej viditeľnosti a za zlých poveternostných podmienok narazili do kopca a lietadlo sa vznietilo. V prvom okamihu sa zdalo, že všetci štyria členovia posádky haváriu prežili, ale neskôr sa ukázalo, že havária mala fatálne následky. V lietadle zostal ťažko zranený poľský kolega, po ktorého sa Gabriel s druhým Poliakom vrátili a vytiahli ho z vraku. Lenže zraneniam, ktoré dotyčný vojak utrpel, na druhý deň nadránom podľahol. Druhý vojak, na ktorom neboli badateľné nijaké vonkajšie zranenia, zomrel o štyri dni neskôr v dôsledku zlyhania popálených pľúc. Na otázku, ako vníma to, že zachránil druhému človeku život, sa Gabriel iba zamyslí a mlčí. V jeho očiach badať rozpaky a zármutok. Nie je to typ človeka, ktorý by sa samoľúbo vrtel pri každom náznaku pochvaly alebo obdivu. To, čo my vnímame ako hrdinstvo, on chápe a o svoju povinnosť.

Dieťa šťasteny?

Je Gabriel dieťaťom šťasteny alebo veľmi dobre pripraveným vojakom? On sám tvrdí, že oboje. Havária lietadla nebola jedinou hraničnou situáciou v jeho živote. Aj neskôr sa pozrel smrti do očí a prievozníkovi už hodil mincu, aby ho previezol cez rieku Styx. Našťastie však aj vtedy vypočul naliehavé hlasy zdravotníkov a jeho blízkych a vrátil sa späť. O tejto situácii však z pochopiteľných dôvodov, že by mohol vyzradiť vojenské tajommstvo odmieta hovoriť. Aj vtedy ho oživovali v situácii, keď niektorý z jeho kolegov zomrel na lôžku vedľa neho. Táto skúsenosť ho výrazne poznačila, donútila ho prehodnotiť všetky hodnoty. Možno aj preto je z neho cítiť pokoru a úctu pred životom.

Gabriel Trojčák je presvedčený, že za svoj život vďačí svojim inštruktorom, ktorí ho vycvičili na rôzne, a teda aj takéto situácie. Po páde lietadla si zachoval duchaprítomnosť, a to aj v situácii, keď 55 percent jeho tela bolo popálených, pričom išlo o popáleniny 3. stupňa! Keď však hladina adrenalínu v jeho tele poklesla, Gabriel stratil vedomie a len vďaka profesionálnemu a relatívne rýchlemu zásahu zdravotníkov sa s ním môžeme o jeho zážitkoch porozprávať. Jeho reč nie je košatá, literárna, je priama ako reč vojaka, výstižná a jasná. Je v nej však bázeň, keď opisuje, ako ho hlasy okolia volali naspäť. Z jednotky intenzívnej starostlivosti v Košiciach-Šaci, ktorá sa špecializuje na popáleniny, ho prepustili až po troch mesiacoch. Celkovo si jeho liečba vyžadovala dva roky a podrobil sa 56 operáciám. Musel sa učiť všetky bežné úkony, úchopy, používanie príbora a podobne. Fyzické následky si nesie dodnes.

V civile

Pred niekoľkými rokmi sa jeho cesty s armádou natrvalo rozišli, Gabriel vyzliekol uniformu, no svoju dobrodružnú povahu nezaprel. Založil Tactical Combat Academy, čo v preklade znamená Akadémia taktického boja. Ich prácou je vyučovanie streľby a taktických činností pre širokú verejnosť, ale aj pre ľudí, ktorí pracujú v ozbrojených zložkách, to znamená v armáde alebo polícii, v súkromných bezpečnostných agentúrach a službách či pre ľudí, ktorí chcú v týchto organizáciách pracovať. Gabriel tak zúročuje to, čo sa dvadsať rokov poctivo učil a trénoval. O svojej práci nepochybuje, má pre neho zmysel, pripravuje ľudí, aby vedeli správne reagovať a pohotovo sa rozhodovať vo vypätých situáciách, a teda aby reagovali na podnety. Ako sám hovorí, „naučiť sa používať zbraň nie je až také zložité, ale vedieť ju používať v záťažovej, krízovej situácii, je niečo celkom iné, zložitejšie, a na to ľudí pripravujeme.“

Výcvik berie s plnou vážnosťou. Nezriedka podstupuje päťdňovú hladovku, aby sa udržal vo forme a bol pripravený aj na tie najhoršie chvíle. S niektorými klientami sa vyberá do amazonskej džungle, kde ich učí podstupovať všakovaké nástrahy, orientovať sa v teréne a spolu s bývalým príslušníkom britskej SAS aj niečo z prežitia. Viac ako na boj ich cvičí na pripravenosť na krízové situácie.

Kríza na Blízkom východe, masová migrácia ľudí do Európy vzbudzujú isté obavy. V Európe sa na čas usídlil strach a ľudia na tento strach či obavy reagujú zvýšeným záujmom o metódy sebaobrany. Lenže ani v takejto chvíli necítiť z Gabriela chladnú kalkuláciu a obchodovanie so strachom. V rozhovore si nemädlí ruky nad prílevom zákazníkov, lebo vie, čo je to vojna, sám ju predsa zažil na vlastnej koži.

Text: Richard Cedzo

Foto: Marek Kaľavský 

Zdroj: Playboy Slovensko

O TCA

Taktický výcvik, semináre a školenia ako pre civilný sektor, tak aj pre sektor oficiálnych ozbrojených zložiek a kontraktorov. Kurzy streľby, sebeobrany, zvládanie krízových situácií, kurzy prežitia atď.

KONTAKTUJTE NÁS

+421 905 728 903

info@tca.sk

Námestie SNP 19
811 01 Bratislava, Slovensko

POVEDALI O NÁS

Gojo T. o nás povedal
Bol som na kurze pištol 1. Veľmi dobrý, profesionálny prístup. Odporúčam každému, kto sa chce naučiť narábať so zbraňou.

Balázs K. o nás povedal
Vďaka, vďaka a vďaka. Niet k tomu cčo dodať. Prefektný prístup každému osobitne aj počas výcviku!!! Ani sám neviem, co som čakal, ale určite oveľa viac som dostal!!! (Y).