Po dvoch článkoch na tému „okolnosti vylučujúce protiprávnosť činu“, v ktorých sme sa zaoberali aj pre laickú verejnosť známymi výrazmi „krajná núdza“ a „nutná obrana“, budeme pokračovať v ďalšom ustanovení z okolností vylučujúcich protiprávnosť činu, o ktorom ste s istotou nepočuli toľkokrát, ako o predchádzajúcich dvoch a to o „Oprávnenom použití zbrane“.
O oprávnenom použití zbrane pojednáva ustanovenie § 26 Trestného zákona.
Spoliehame sa už na to, že po dvoch článkoch na tému krajná núdza a nutná obrana nie je nutné obšírne si vysvetľovať definíciu trestného činu v zmysle Trestného zákona a preto veríme, že už postačí uviesť znenie § 8 Trestného zákona, že: „Trestný čin je protiprávny čin, ktorého znaky sú uvedené v tomto zákone, ak tento zákon neustanovuje inak.“
Ďalej teda prejdeme priamo na definíciu oprávneného použitia zbrane tak, ako ju Trestný zákon uvádza.
Z dikcie § 26 ods. 1 Trestného zákona vyplýva, že „Použitie zbrane v súlade so zákonom nie je trestným činom“.
Z uvedenej definície teda vyplýva, že použitie zbrane v súlade s jej účelom za splnenia podmienok stanovených v konkrétnom zákone nie je trestným činom.
Zjednodušene by sme mohli uviesť, že pokiaľ budú presne dodržané zákonné podmienky použitia zbrane (vojak, policajt, mestský policajt, príslušník SBS), tak sa nebude jednať o trestný čin.
Uvedené ustanovenie § 26 ods. 1 Trestného zákona je nutné ponímať z pohľadu viacerých zákonov aj z toho dôvodu, že každý zákon ináč definuje samotný pojem „zbraň“.
Je preto nevyhnutné v prípade oprávneného použitia zbrane posudzovať, ako je samotná zbraň v tom ktorom zákone definovaná (Trestný zákon, Zákon o Policajnom zbore, Zákon o strelných zbraniach a strelive ...), kto je oprávnený zbraň v zmysle uvedeného zákona použiť, na aký účel, prípadne za akých podmienok je možné zbraň v zmysle zákona použiť a v neposlednom rade, akým spôsobom je ju možné použiť.
Z množstva zákonov, v ktorých je zakotvené použitie zbrane uvádzame napríklad:
- zákon č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbor
- zákon č. 564/1991 Zb. o obecnej polícii
- zákon č. 124/1992 Zb. o vojenskej polícii
- zákon č. 321/2002 Z. z. o ozbrojených silách Slovenskej republiky
- zákon č. 4/2001 Z. z. o Zbore väzenskej a justičnej stráže
- a iné.
Každý z vyššie uvedených zákonov ustanovuje presnú definíciu zbrane, ako aj jej podmienky použitia, okolnosti, za ktorých môže byť použitá, za akým účelom a akým spôsobom. Pokiaľ osoba konajúca v zmysle niektorého zo zákonov, ktoré jej dávajú oprávnenie používať pri výkone povolania zbraň splní vyššie uvedené podmienky zo zákona, resp. právneho aktu s nižšou právnou silou, tak jeho konanie nebude možné posudzovať ako trestný čin.
Okrem oprávneného použitia zbrane, o ktorom sme písali v zmysle § 26 ods. 1 Trestného zákona je v uvedenom ustanovení aj odsek 2, ktorý sa vzťahuje na civilné obyvateľstvo, a ktoré nám prioritne umožňuje chrániť si svoje obydlie.
Z § 26 ods. 2 Trestného zákona vyplýva:
„Za použitie zbrane v súlade so zákonom sa považuje aj jej použitie proti inému vo svojom obydlí na ochranu života, zdravia alebo majetku, ak osoba do obydlia neoprávnene vnikne alebo v ňom neoprávnene zotrvá a nejde o nutnú obranu. To neplatí, ak bola pritom inému úmyselne spôsobená smrť.“
Je teda zrejmé, že okrem prípadov, ktoré sú uvedené ako oprávnené použitie zbrane v zmysle § 26 ods. 1 Trestného zákona, je možné za oprávnené použitie zbrane považovať aj také, kedy zbraň použijeme proti inému vo svojom obydlí na ochranu života, zdravia alebo majetku, ak osoba do obydlia neoprávnene vnikne alebo v ňom neoprávnene zotrvá a nejde o nutnú obranu.
Na chvíľu sa ešte vrátime k § 26 ods. 1 Trestného zákona, kde sme si povedali, že v rámci oprávneného použitia zbrane je dôležité správne posúdiť zbraň v zmysle zákona, v rámci ktorého budeme konať. Keďže v § 26 ods. 2 Trestného zákona sú presne popísané podmienky, okolnosti použitia zbrane v súlade so zákonom, tak aj definíciu zbrane musíme posudzovať v zmysle Trestného zákona.
Trestný zákon definuje zbraň v zmysle § 122 ods. 3 nasledovne: „zbraňou sa rozumie, ak z jednotlivého ustanovenia nevyplýva niečo iné, každá vec, ktorou možno urobiť útok proti telu dôraznejším“. Vychádzajúc z predmetnej definície zbrane v zmysle Trestného zákona je teda v prípade oprávneného použitia zbrane v súlade s § 26 ods. 2 Trestného zákona možné použiť čokoľvek, čím je možné urobiť útok proti telu dôraznejším (nožničky, stolička, motorová píla, strelná zbraň, nôž ... ).
Základný pojem sme si teda definovali, ale pre správne pochopenie celého ustanovenia musíme v definícii pojmov pokračovať. Ďalší dôležitý pojem z § 26 ods. 2 Trestného zákona je obydlie, ktoré § 122 ods. 5 Trestného zákona definuje ako: „dom alebo byt alebo iný priestor slúžiaci na bývanie vrátane priestorov a pozemkov k nim patriacich, ak sú ako súčasť obydlia uzavreté“
Môžeme si teda zhrnúť, aké sú nevyhnutné podmienky oprávneného použitia zbrane v zmysle § 26 ods. 2 Trestného zákona:
-
zbraň (čokoľvek čím môžeme urobiť útok proti telu dôraznejším) môže proti inému použiť iba osoba, ktorá je vo svojom obydlí. Zaujímavosťou tohto ustanovenia zákona je to, že na ochranu svojho obydlia domáca osoba musí použiť nevyhnutne zbraň, aby jeho konanie mohlo byť posúdené ako oprávnené použitie zbrane. Čo to znamená? Môže Vám do obydlia vniknúť neoprávnene osoba, ktorá nedrží v rukách zbraň a nebude sa jednať o nutnú obranu, ale na ochranu života, zdravia alebo majetku voči nemu budete musieť použiť zbraň v zmysle § 122 ods. 3 Trestného zákona, čiže čokoľvek, čím môžete urobiť útok voči telu dôraznejší.
-
zbraň môže použiť iba osoba, o ktorej obydlie ide (v zmysle § 26 ods. 2 Trestného zákona nemôže chrániť Vaše obydlie niekto, koho máte napríklad na návšteve), ak nie sú splnené podmienky nutnej obrany.
-
Musíte konať voči osobe, ktorá je vo Vašom obydlí protiprávne, iným slovom neoprávnene. Je to dôležité, nakoľko aj príslušníci Policajného zboru môžu proti Vašej vôli vniknúť do Vášho obydlia, ale tí konajú (predpokladáme to) v zmysle Zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore, resp. § 100 Trestného poriadku a teda nevstupujú do obydlia neoprávnene. Ak z viacerých obyvateľov obydlia čo i len jedna osoba povolí vstup návšteve a Vám sa to nepáči, nemôžete považovať túto osobu za osobu, ktorá vnikla, resp. zotrváva vo Vašom obydlí (spoločnom) neoprávnene.
-
Z časového hľadiska je nevyhnutné, aby ste v zmysle § 26 ods. 2 Trestného zákona konali vtedy, keď nejde o nutnú obranu. O prípadoch, kedy sa nejedná o nutnú obranu sme si písali v predchádzajúcom článku, no na pripomenutie uvádzame § 25 ods. 2 Trestného zákona (najmä intenzívny, ale aj extenzívny exces z nutnej obrany).
-
Nesmieme „narušiteľovi“ úmyselne spôsobiť smrť.
V závere uvádzame, že samotné ustanovenie § 26 ods. 2 Trestného zákona je z pohľadu práva veľmi „benevolentné“, nakoľko neudáva striktné medze v tom, aká musí byť obrana voči narušiteľovi, t. j. spôsob obrany, intenzita atď.
Pri spracovaní článku nám ako podklad okrem vlastných vedomostí slúžila aj kniha Nutná obrana a ďalšie okolnosti vylučujúce protiprávnosť činu – JUDr. Eduard Burda, PhD. – 2012
Ak Vás informácie o oprávnenom použití zbrane zaujali, neváhajte a navštívte naše odborné kurzy s možnosťou diskusie.